Obec Šiba

Hľadať

Přejdi na obsah

História

Sídlisko založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi v 14. storočí. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1427, kedy tu hospodárilo okolo 25 poddanských domácností. Od stredoveku patrila Perényiovcom, neskôr Zápoľskovcom a Baranovcom. Vtedy patrila šľachticom z Perína, neskôr mestu Bardejov. V roku 1600 malo sídlisko 28 poddanských domov. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 16 až 13 poddanských domácností.

V dedine boli aj dva mlyny. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obce 43 domov a 323 obyvateľov, v roku 1828 bolo 62 domov a 476 obyvateľov, v roku 1900 400 obyvateľov, roku 1910 v nej žilo 439 ľudí a v roku 1970 už 507 obyvateľov.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, lesnými prácami, výrobou šindľov a korytárstvom. V druhej polovici 19.storočia tu bola sklárska huta. V 20. storočí bol liehovar, parné píly a mlyny.
Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

Názov obce: ŠIBA, z minulosti Seyb. Názov obce pochádza z nemeckého slova „Scheibe“ čo v preklade znamená okenné sklo.

Vznik obce: Sídlisko založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi v 14. stor. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1427. Od stredoveku patrila Perényiovcom, neskôr Zápoľskovcom a Baranovcom, neskôr Bardejovu. Vtedy tu hospodárilo okolo 25 poddanských domácností. V roku 1600 malo sídlisko 28 poddanských domov, v rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 16 až 13 poddanských domácností. V 19. stor. patrili rozsiahle lesy a majetky Fickerovcom, ktorí vlastnili majetky až do r. 1945 kedy im bolo skonfiškované. V roku 1828 bolo 62 domov a 476 obyvateľov. Z tomto roku pochádza aj odtlačok typária, ktorý je uložený v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom SIBA KOZSÉG HIV. PECSÉTJE 1868 (Úradná pečať obce Šiba 1868) je vyobrazený na kamenistej pôde pluh. V r. 1847 – 1877 bola v obci prevádzka sklárskej huty tzv. „Julienthál“, od 19 str. do r. 1938 to bola píla. V obci boli 2 píly. Prvú vlastnil Ficker, nachádzala sa na vyšnom konci obce. Druhá bola pod obcou na rázcesti. Túto vlastnila firma „Tisa firma“ - majitelia Ziogolnanovci, ktorí boli židia a bola v prevádzke 6 rokov, potom sa presťahovala do Orlova. Do roku 1920 bol v obci aj liehovar. Tento bol likvidovaný v r. 1940 a kotly boli odovzdané do Nemecka. Ďalej tu boli 2 mlyny, ktoré boli poháňané vodou. Pri mlynoch boli postavené tzv. „ kamenný stav“ podľa toho sa aj dodnes nazýva miesto „Stav“ Obec bola oslobodená dňa 19.1.1945 o 14.30 hod ruskými vojskami. Cez obec prechádzala vojenská cesta, ktorou prišli ruský vojaci. V r. 1973 bolo založené JRD spolu s obcami Richvald a Hervartov. V tomto spoločenstve boli združený samostatný hospodáriaci roľníci. Družstvo hospodárilo pod spoločným menom „Poľana“. V r. 1988 sa družstvo spojilo s ďalšími obcami Kľušov, Lukavica a vznikla spoločenstvo „Družba“.

Symboly obce

Erb
V červenom poli štítu na čiernej (kamenistej) pôde zlatý (žltý) pluh so strieborným (bielym) lemešom vo vrchnej časti štítu strieborný (biely) obojručný nôž so zlatými (žltými) rukoväťami.

Štít neskorogotický, predpokladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia. Odtlačok typária je z roku 1868. Na pečati s kruhopisom SIBA KOZSÉG HIV. PECSÉTJE 1868 (Úradná pečať obce Šiba 1868) je vyobrazený na kamenistej pôde pluh.

Erb obce tvorí: v červenom poli štítu na čiernej (kamenistej) pôde zlatý (žltý) pluh so strieborným (bielym) lemešom vo vrchnej časti štítu strieborný (biely) obojručný nôž so zlatými (žltými) rukoväťami.

Štít: neskorogotický



Zpět na obsah | Zpět na hlavní nabídku